Čo chceme
Foto: LM
. . . z ó n a o d d y ch u . . .
STRÁŽSKE SLOWAKIA
ICQ 401499676
Pre správne zobrazenie tejto stránky je potrebné ju načítať cez Mozillu Firefox !
Ak si chceš zväčšiť fotku,klikni na ňu raz pravým tlačidlom myši a klikni na zobraziť obrázok.
Chceme chytať ryby , mať čistú vodu a radosť zo života 
Laborec: je vychodoslovenská rieka dlhá 129 km.
Pomenovanie rieky má základ -lab- , ktorého pôvod je v indoeurópskom -albh-, s významom -biely. To znamená bielu, svetlú rieku, podobne ako napríklad Labe.To dosvedčuje prastaré slovanské osídlenie.
Podľa Melicha je názov Laborec odvodený z turecko-bulharského Albars, z čoho by podľa neho bolo v bulharsko-slovenskom bolo Lobors, alebo Labors, z neho staro maďarsky Laborzsu alebo Laborszu, potom Laborc, s obmenami Laborc, Labruc, Labrac. Z maďarčiny podľa neho prešlo meno do slovenčiny a ukrajinčiny vo forme Laborca. Jeho význam by teda bol „hrdinský pardál“.
.......................................a dve historické ...................................................................................................................................................
Laborec pramení v Nízkych Beskydách v nadmorskej výške 682 m.n.m. a je dlhý 129 km. Priberá prevažne ľavostranné, pomerne rozvinuté prítoky Výravu, Udavu a Cirochu, s ktorými nad Humenným spolu vytvárajú vejár tokov. Ďalej rieka obteká pohorie Vihorlat a prechádza do nížiny, kde zmierňuje svoj sklon. Po dlhšom bezprítokovom úseku sa zlieva s veľkým ľavostranným prítokom Uhom, ktorého väčšia časť povodia sa nachádza v Zakarpatskej Ukrajine - (1 613 km2, čo je 61%).
......................... hať v Petrovciach n/L. ............................................................................................................................................................
Foto:LM
Zaujímavý je aj historicky zdokumentovaný posun toku rieky zo smeru, ktorý tvorili obce postavené popri rieke pod Strážskym ako Pusté Čemerné a Lesné. Tok rieky sa presunul po stáročia o niekoľko kilometrov na východ do súčasnej podoby. Kaprový revír 4-1130-1-1 Laborec č.2 Čiastkové povodie od ústia rieky Úh po cestný most v obci Krivošťany, Strážske. Podľa dodatku platného od 1.1.2008 MO Michalovce sa rozširuje platnosť našej miestnej povolenky do odvolania aj na tieto revíry. Laborec č. 3 . 4-1140-1-1 od cestného mosta Krivošťany po cestný most na Sninu v meste Humenné.
Most cez Laborec:
V minulosti bol pri Brekove drevený most cez Laborec. Dodnes zostali vo vode drevené piliére.
V súčasnosti sú na Laborci vybudované štyri podobné hate. Vo Vojanoch, ktorá slúži na zabezpečenie odberov vody pre Elektráreň Vojany, v Petrovciach nad Laborcom, ktorá je súčasťou rozdeľovacieho objektu, hať Strážske, ktorá má zároveň premostenie a slúži na zabezpečenie odberov vody pre priemyselné účely a hať v Humennom, ktorá slúži na zabezpečenie vody pre priemyselné účely a rekreáciu. mapa
............ a zopár pohľadov na Stražčansko-Krivoščansky most kde majú svoj ráj plavačkary ............................................................
Foto: LM
Prítoky Laborca:
Banka (prítok Ptavy) Lososový-P Motyčka (potok) N Turský jarok N
Bystrý potok (prítok Ptavy) Nezaradené Nechválka N Udava (rieka) Lososový-P
Cirocha Lososový-P+K Olšava (prítok Laborca) Lososový-P Volový potok (prítok Udavy) N
Fenkov potok N Petrovajka N Vydraňka N
Hubková (potok) N Ptava Lososový-P Výrava (prítok Laborca) N
Iľovnica (potok) N Ptavka N Zalužický kanál N
Jasenovský potok (prítok Laborca) N Rieka (prítok Udavy) N Ľubiška N
Krosná (potok) N Starianka N Šíravský kanál K
Svetlička N
Rieka Úh:
Uh je na našom území typicky nížinnou riekou, preteká Východoslovenskou rovinou. Ukladá mohutné pokrovy riečnych nánosov (Kapušianske pláňavy) a vytvára početné mŕtve ramená. V okolí Uhu sa pri obciach Pavlovce nad Uhom a Stretava ťaží zemný plyn. Kaprový revír. Podľa dodatku platného od 1.1.2008 MO Michalovce sa rozširuje platnosť našej miestnej povolenky do odvolania aj na tieto revíry. Uh č.1 4-3050-1-1 od ústia rieky Laborec pri
obci Drahňov po cestný most pri obci Pavlovce n/Uhom . Uh č.2 . 1-3060-1-1 . od cestného mosta pri obci Pavlovce n/Uhom po štátnu hranicu SR-Ukrajina.
............ Vysoka n/Uhom časť "Majer" ........................................ Lekárovce ........aj takto vyzerajú naše vody /za osadou Pavlovce/ ....
Brusný potok (prítok Ublianky) Nezaradené Luhy (potok) N Stežná Lososový-P
Hliník (prítok Žiarovnice) N Okna (tok) Lososový-P Strihovský potok N
Hrabový potok (prítok Rovného potoka) N Poľana (prítok Luhu) N Ublianka Lososový-P
Inovský potok N Rovný potok (prítok Stežnej) N Ulička (prítok Uhu) Lososový-P
Ladomirovský potok N Savkov potok N Zbojský potok Lososový-P
Luh (potok) N Slaný potok (prítok Žiarovnice) N Široký potok (prítok Ladom.p.) N
Rieka Okna:
Má dĺžku 37 km. Pramení pod Sninským kameňom (1 006,0 m) v pohorí Vihorlatské vrchy, v nadmorskéj výške približne 800 m.
Okna tečie na juh zalesnenou dolinou, preteká jazerom Morské oko, ústi do nej zlava potok Lisaka, zprava Čremošná], zlava Barlahov a Havranec a vteká do Podvihorlatskéj pahorkatiny. Preteká obcou Remetské Hámre, kde se tok rozdeluje na dve ramena, zlavaFalašov potok a zprava Hámorský potok. Je na nej malá vodna nádrž, preteká Vyšnou Rybnicov a u Jasenova vteká do Východoslovenskéj roviny. Dále tečie cez obce Ruskovce a Nižná Rybnica, kde sa koryto Okny križuje s kanálom Veľké Revištia-Bežovce a stáča se na juhozápad. Preteká krajinou s veľa zavlažovacími kanálmy. U Bunkovec je to napr. Žiarovnický kanál. Potom tečie okolo Blatných Remet a Blatné Polianky a opet se otáča víac na juh, ústí do nej Sobranecký kanál a potom pokračuje na západ. Zlava do nej ústí Olšinský kanál (108,5 m n.m.) a Hrabovský kanál a preteká južnym okrajom Senianských rybníkov a u obci Senné sa spojuje s Čiernou vodou. Pstruhový revír .4-1560-4-1 - potok Okna od ústia po VN Vyšná Rybnica.
..................... vo Výšnej Rybnici .............................................. N. Rybnica .............................................. Okna z prítokom ....................
Medzi Ondavou a Laborcom tečie potok Duša. Ešte pred dvoma storočiami to bola rieka, ktorá pri povodniach zalievala územie medzi Ondavou a Laborcom.
Rieka Duša: mala v minulosti Zemplína priam rituálny význam. Podľa rozprávania starších obyvateľov okolitých obcí sem vždy na jar chodievali dievčatá, aby sa v nej umyli. Pritom nešlo len o nejakú hygienickú, ale priam o duchovnú očistu, čo môže súvisieť aj priamo s pomenovaním rieky. Navyše, dievčatá z okolitých dedín si chodili do rieky umyť tvár aj tesne predtým, než išli na nejakú tanečnú zábavu, kde chceli získať muža svojho srdca. Tieto zvyky pretrvávali minimálne do päťdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase tu ešte žilo veľa rýb a voda bola taká čistá, že sa v nej videli ako v zrkadle. Neďaleko sa nachádzali konopné polia, ženy využívali rieku aj na namáčanie konope.
Najstarší písomný záznam o Duši poznáme z roku 1322. Už v stredoveku tu stál vodný mlyn. V novovekých dejinách zohrala rieka svoju úlohu pri oslobodzovaní Pozdišoviec.Bola natoľko rozvodnená, že spomalila postup Červenej armády, ktorá cez ňu nedokázala prejsť s ťažkou technikou. Bola to jedna z príčin, prečo záverečný boj o Pozdišovce trval štyri dni.
V šesdesiatích rokoch 20 storočia v čase rosiahlich prác na regulacií vodnych tokov sa definitivne zmeníl jej tvara vodný režim. Horná časť bola nad Michalovcami prevedená do Laborca, takže pôvodným korytom preteká už len časť pôvodného toku. Dolná časť ostala podľa pôvodného smerovania a ústi do rieky Laborec pri obci Veľké Raškovce.Rieka Duša, ktorá znamenala veľa pre miestnu komunitnú kultúru, dnes vyzerá už len ako odvodňovací kanál. Na viacerých miestach do nej ústia žumpy, voda zapácha, po rybách tu niet ani stopy.
Je to pritom najdlhší pravostranný prítok Laborca, s dĺžkou od prameňa do sútoku 41,1 km. Pramení pri obci Pláne neďaleko Strážskeho a ďalej bezprostredne míňa tieto dediny: Pusté Čemerné ,Voľa, Stankovce, Nacina Ves, Pozdišovce, Laškovce, Žbince, Hatalov, Budkovce, Drahňov a Veľké Raškovce. Kaprový revír 4-0440-1-1 Duša – potok Duša od ústia pri obci Raškovce po pramene.
............... Dolná Duša pri Drahňove ................................ pri Sliepkovciach ........................................... v Hatalove .....................,,......
mapa mapa mapa Foto: LM
Uvod Kto_sme Co_chceme Akcie Ulovky Revíry - EU Odkazy_MO.Mi. Sutaze+Ine
Ondava:
Ondava je rieka na východnom Slovensku. Prostredníctvom svojich prítokov (Topľa a iných) odvodňuje územie okresov Bardejov(väčšina územia), Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľlov a Medzilaboriec(juhozápadná časť), Humenné (západná časť), Michalovce (najzápadnejší pás územia) aTrebišov (sever územia). Spoločne s ľavostrannou Latoricov vytvára rieku Bodrog, ich sútokom pri obci Zemplín v nadmorskej výške 94,5 m n. m. Podľa dĺžky je 8. najdlhšou riekou u nás, z dĺžkou 146 km .
Mirošovec , Mostovka, Jedľovsky potok, Rusinec, Oľšavka, Hrabovčik,
Ladomirka, Chodčianka, Vojtovec, Syrovy potok, Kvakovsky potok,Kazimírsky potok
Brusnička, Hrabovčík, Oľka, Ondavka, Topľa, Trnávka. Kazimírsky potok,
Kyjovský potok, Hrušovský potok. Božčicky kanal .
................ Ondava pri Nižnej Polianke ............................... Ondava pri Horovciach................... sútok Ondavy /vľavo/ a Latorice.......
mapa mapa mapa Foto: web
Podľa dodatku platného od 1.1.2008 MO Michalovce sa rozširuje platnosť našej miestnej povolenky do odvolania aj na tieto revíry. Ondava č. 1 . 4-1650-1-1Čiastkové povodie rieky Ondava od ústia do Latorice po ústie rieky Topľa.
................. nad Choňkovcami ............................ Sobrance revír č. 2. ................................ ústie Sobraneckého potoka revír č .1. ...
Tento malý potok pramení na svahoch Čuboku neďaleko Hudcoviec. Preteká cez chemickú továreň Chemko Strážske a ďalej popri železnici obteka mesto a pred obcov Voľa ústi do Laborca. Aby sa zamedzilo jeho znečisteniu a následne Laborca chemickou fabrikou, jeho tok bol presmerovaný cez
... neďaleko prameňa sa nachádzajú rybníky .................................. staré koryto ............................ .. HAN - súčasť Strážskeho p. ............
............................ stavidlo ............................................................ potok predtým ..................... a keď sme vyčistili časť brehu ...........
Čierna voda:
Čierna voda (prítok Uhu) je kanalizovaným vodným tokom na východe Slovenska, na Východoslovenskej nížine. Má dĺžku 23,5 km a je pravostranným prítokom Uhu. Vyteká zo Zemplínskej šíravy pri obci Lúčky spoločne s Kusínskym kanálom, s ktorým chvíľu tečie rovnobežne pomedzi obce Lúčky a Závadka. Tečie na juh, spája sa s Kusínskym kanálom zľava do jedného toku (100,6 m n.m.), preteká popri obci Blatné Revištia, oblúkom sa stáča na juhozápad a sprava priberá Blatský kanál. Preteká okrajom sústavy Senianskych rybníkov, ktoré napája. Zprava priberá Iňačovský kanál a pri Sennom zľava najvýznamnejší prítok Oknu. Za obcou Senné priberá ešte Prievlaku (98,0 m n.m.) z pravej strany a opäť sa stáča na juh, tečie popri obciach Stretava a Stretavka, južne od ktorej sa vlieva do Uhu. Kaprový revír 4-0330-1-1. čiastkové povodie od ústia pri obci Stretavka po výpustné zariadenia VN Z. Šírava
Prítoky do Z. Šíravy: pstruhové revíry!
Tarnavský potok : pramení pod Hiriačom preteká cez Trnavu n/Lab. a ústi do Šíravskeho kanala. mapa
Kamenný potok : pramení pod vrchom Kyjov preteka popri Vinnom priberá Štolňanský potok a ústi do Z. Šíravy. mapa
Viniansky potok : pramení neďaleko jazera nad obcou Vinné cez ktoré aj preteká . mapa
Suchý potok : je v SV časti okresu Michalovce. Je to pravostranný prítok Z. Šíravy má dĺžku 3,2 km. mapa
Tomášovský potok: je v SV časti okresu Michalovce pramenná oblasť leží na území okresu Humenné meria 3,2 km. mapa
Kusínsky potok : v JV časti okresu Humenné a v severovýchodnej časti okresu Michalovce . Má dĺžku 5,2 km. mapa
Sokolský potok : pramení medzi Ostrim vrchom Štokom a Rozdieľňou preteka cez Jovsu a vlieva sa do Jovsianského potoka. mapa
Jovsanský potok : pramení neďaleko Vihorlatu preteka cez Jovsu a vlieva sa do Z. Šíravy. mapa
Kalužský potok : pramení pod Marečkovov preteka obcou Kaluža . mapa
Severnú časť chotára tvoria strmé zalesnené juhozápadné svahy, východnú časť tvorí zosunmi zahradené Vinianské jazero.Kaprovity revír 4-3900-1-1
Foto: PČ+VC
Vinianske jazero: je prírodným jazerom napájaným čistými prameňmi z Vihorlatských vrchov. Leží v prekrásnom prostredí obkolesenom hustými lesmi. Je tak chránené voči vetrom. Obec Vinné spravuje okrem Vinianskeho jazera aj strediská na Zemplínskej šírave - Hôrku, Bielu horu a časť Medvedej hory. Je pridruženým strediskom Zemplínskej šíravy, vzdialenej iba
....................... letecky pohšad na Vinne j. ......................... Vinné jeseň 2007 ...........................................,.................................................
......................... súťaž 2007 ....................................................... leto 07 ........................................ niekdajšia chata Chemka Strážske ...
Foto: PČ+LM+VC+WEB+Čov
Uvod Kto_sme Co_chceme Akcie Ulovky Revíry - EU Odkazy_MO.Mi. Sutaze+Ine
Jazero „Rybník“ v Pozdišovciach: sa nachádza na východnom okraji obce v časti zvanej Na Visloku.
„Rybník“ vznikol ako vodná nádrž, ktorú postavili v roku 1987 Pozemné stavby Michalovce. Jeho plocha je osem hektárov a pôvodný účel bolo vytvorenie vodného zdroja vhodného na zavlažovanie. Dnes táto nádrž dokonale harmonizuje s prírodným okolím a stala sa vyhľadávanou rybárskou lokalitou. V jej vodách žije osemnásť druhov rýb, konkrétne , sumec,kapor, šťuka, uhor, zubáč, pleskáč vysoký, karas strieborný, karas obyčajný, lotica, červenica, ploska, bielička, lieň sliznatý, hrúzik, amur biely, tolstolobik pestrý, pstruh dúhový a sumček americký. Jazero je v správe Slovenského rybárskeho zväzu Michalovce. Kaprovity revír 4-3710-1-1 mapa
........................ Pozdišovce ............................................................................................................................................................................. 
Foto: LM+PČ+VC
Jazero má hĺbku do osem metrov, ale jeho účel je predovšetkým hospodársky a rybársky. Kúpanie je tu zakázané. Z turistického hľadiska je vhodné skôr na krátke prechádzky, na jeho brehoch hniezdi viacero druhov vodného vtáctva.
............ Vyšná Rybnica........................................................................................................................................................................................
Foto: LM+PČ
....................... Budkovce- Duša ........................................... Budkovce č. 1 ........................................ č. 2..............................................
Foto: LM
Vodna plocha Kolibabovce ktorá je sice zapísana v zozname revírov ale už niekoľko rokov je vypústena. Jeho polohu 48° 43´ 06.16´´ N . 22°14´13.38´´ E.
Konečne po dlhšom čase sa mi podarilo dostať ma Kolibabovsku vodnú nádrž. Po prechode bahnitým terénom asi 2 km. od dediny som ho
...... prítok Orechovského potoka do VN ....................... VN Kolibabovce ............................ chlapci ktorý ma sprevádzali .......
Foto: LM
Táto vodná plocha sa nachádza pri obci Choňkovce, severovychodné od obce. Pre zlý terén a hraničnú políciu som sa tam nemohol dostať, ale podľa miestných by to mal byť zatopeny kameňolom z čistou vodov. Na turistickej mape není zakreslena no cez Google Earth sú jej suradnice 48°47´10.00" N 22°°15´31.78"EJe to kaprový revír. 4-3230-1-1
Aj tuto vodnú nádrž sa mi podarilo odfotiť . Kedže prijazdová cesta osobnim autom k tejto vode momentálne nie je žiadna, / rozbili ju džípi pohraničnej polície / po pešej turistike som sa po necelej polhodinke dostal k vode. K vode ktorá mala byť priezračné čista. Namiesto toho som tam našiel zakalenú a špinavú vodu v ktorej plávali fľaše rôzného druhu a veľká časť bola zarastená. Na hladine bol vidieť pohyb malých rýb.
Beňatina - kameňolom
....... pohľad na zatopený kameňolom a odtlačok pravekej veľryby? / v krúžku / ..................................................................................
Teplá voda- Laborec - Vojany:
El-dorádo rybárov, voda na ktorej sa nedá nechytiť ryba, bájna Atlantída, a mnoho iných prívlastkov pre tuto vodu ktoré som počul.Aj podľa miestnych, ktorým musíte porozumieť, je to raj rybárov. Nemal som možnosť "namačať" do tejto vody, ale verím že sa da
mapa Foto: LM
Morské oko: je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to narodná prírodnú rezervácia v celkovej výmere 108,48 ha.
Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastri obce Remetské Hamre , v nadmorskej výške 619 m a dosahuje hĺbku až 25,1 m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 775 m a šírka 312 m.
.................................... ešte čistejšia voda ale nie prenás-rybarov - Morské oko ..................................................................................................................................................................
Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán
................................................................................................................................................... a malokto vie že existuje aj malé morske oko ....
mapa Foto: LM+VC+WEB
Zemplínska šírava: je vodné dielo a jazero na východnom Slovensku v povodí Bodrogu /Laborec/ . S plochou 33 km² je to 12. najväčšia jazerná plocha
v Europe.
Súčasťou nádrže je aj suchá nádrž Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, na zavlažovanie a ako zdroj pre priemysel.
Známa rekreačná oblasť Zemplínska šírava patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku. Nebývalé množstvo tropických dní a nocí urobilo z tejto druhej najväčšej vodnej plochy na Slovensku významné turistické centrum zemplínskeho regiónu. Vodná plocha má rozlohu 33 km2, dĺžku 11 km, šírku 3,5 km, priemernú hĺbku 9,5 m, maximálnu hĺbku 14 m. Sedem rekreačných stredísk je prístupných z cesty, ktorá lemuje vodnú nádrž. Každé stredisko poskytuje širokú paletu ubytovacích a stravovacích služieb. Dominantné sú najmä prekrásne priestory na stanovanie a kempovanie. Milovníci pohodlnej a vysoko štandardnej rekreácie si určite vyberú jednu z mnohých príležitostí, ktoré na strediskách ponúkajú hotely, chatové osady, bungalovy, zotavovne a súkromné penzióny. viď mapa
........ a nezabúdame ani na naše vätšie vody na ktoré sa snaď budúci rok vydáme....samozrejme naša-trocha "zašpinená "perla Východu - Zemplínska Šírava ......... ale aj tak .... je naša ..!!!
Zemplínska šírava: - CHA vyhlásený v r. 1968 ako chránená študijná plocha (novelizovaný 1983), výmera 622,49 ha, s ochranným pásmom 2037,75 ha. Ochrana významnej európskej ornitologickej lokality s výskytom a hniezdiskom 149 druhov vtákov, z toho 37 vzácnych a tiež dôležitá zastávka migrujúceho vtáctva. Zaberá východnú časť vodnej nádrže Zemplínska šírava a ochranným pásmom je zvyšná vodná plocha s časťou pobrežia.
........................ dva letecke pohľady...................................................................................................... a jeden v zime od Jovsi.......................
Foto: LM+WEBNapustný kanal do Šíravy/Širavský kanal/:
Šíravský kanál je umelo vybudovaný vodný tok v regióne Dolný Zemplín, na území okresu Michalovce. Je to prívodný kanál vodnej nádrže Zemplínska šírava s dĺžkou 4,7 km.
Východne od obce Petrovce nad Laborcom je vybudovaná prepúšťacia stanica, ktorá odvádza vodu z Laborca. Kanál odbočuje na ľavom brehu rieky v nadmorskej výške 112,2 m n. m. a pokračuje napriameným korytom východným smerom. Prebieha rovinatým územím geomorfologického celku Východoslovenská pahorkatina (podcelok Laborecká niva) a poľnohospodárskou krajinou. Zľava do kanála ústi Bočný kanál a Trnavský potok. Južne od obce Trnava pri Laborci sa oblúkom stáča na juhovýchod a juhojuhozápadne od obce Vinné ústi v nadmorskej výške 113,7 m n. m. do Zemplínskej šíravy. Niekedy sa označuje ako Prívodný kanál.
......................... pri Zbudzi ...................................................... pri Trnave n/L ................................................. vstup do Šíravy ......................
Zalužický kanál je umelo vybudovaný vodný tok v regióne Horný Zemplín, v centrálnej časti okresu Michalovce. Odvodňuje vodnú nádrž Zemplínska šírava a má dĺžku 2,5 km.
Vyteká z priehradného múru vodnej nádrže severozápadne od obce Zalužice v nadmorskej výške 113,7 m n. m. Tečie juhozápadným smerom cez geomorfologický celok Východoslovenská rovina (podcelok Iňačovská tabuľa), poľnohospodárskou krajinou, sprava priberá kanál z oblasti Horného poľa. Na východnom okraji intravilánu mesta Michalovce ústi v nadmorskej výške približne 110,5 m n. m. do Laborca. Niekedy sa označuje ako Odpadový kanál. mapa
............................... špic ............................................................ pod "šubrami" ....................................................... výpust Lúčky ...................
Foto: LM
Malá Domaša:
............... poľady na Malú Domašu ......................................... aj to sa stáva .............................................. v pozadí Veľká Domaša ................
Veľká Domaša: je viacúčelové vodné dielo, vodná nádrž, v okrese Vranov nad Toplov. Postavili ho v rokoch 1962-1967.
Vodná nádrž Domaša leží v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž Mala Domaša. Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresuVranov nad Toplov , iba severná časť zasahuje do okresu Stropkov.
Celá nádrž má veľký vodohospodársky význam s polyfunkčným charakterom: regulácia prítokov vôd do Vychodoslovenskéj nížiny, zásobáreň úžitkovej vody a perspektívne aj pitnej vody a využitie na rekreačne účely. Plocha nádrže je 14,22 km², dĺžka 13,8 km, maximálna šírka približne 3 km, maximálna hĺbka 25 m. Kvôli ročným zrážkovým výkyvom a nerovnomerným odberom vody hladina aj v priebehu roka intenzívne kolíše, čo vyvoláva abráziu brehov s následnou aktiváciou zosunov na priľahlých svahoch, výrazne poškodzujúcich hospodárske objekty, najmä cesty.
Vodná elektráreň Domaša bola inštalovaná ako podpriehradová vodná elektráreň pri nádrži Domaša, ktorá má predovšetkým vodohospodárske funkcie v plochom povodí rieky Ondava na východnom Slovensku. Sú v nej dva klasické agregáty s Kaplanovou turbínou.
Parametre - VE Domaša
| Kategória | priehradová - akumulačná |
| Výkon inštalovaný MW | 12.4 |
| Tok | Ondava |
| Typ turbíny | Kaplan |
| Prietok m3.s-1 | 2x 25 |
| Počet turbo agregátov | 2 |
| Rok uvedenia do prev. | 1966 |
| Priemerná ročná výroba GWh | 11.497 |
.................. ibaže ju niekedy vyšťavia ................................. Dobrá- november 07 ................................................ Eva ...................................
mapa mapa mapa Foto: LM
Vodarenská nadrž Starina: je priehradná nádrž. Bola vybudovaná v rokoch 1983-1988 za učelom vybudovania zasobarné pitnej vody prePrešov a Košice . Pri jej výstavbe bolo vysťahovaných 7 dedín. Nachadza sa na rieke Cirocha, jej rozloha je 2,81 km2. Max. hĺbka je 46m.Obj. 59,8mil.m3.Priehrada ma aj malú elektrareň z Bankího turbínov . 112 kW. Bohužiaľ , na tejto čistej vode je lov rýb rybárom zakázany. mapa
........................ Výpust zo Stariny ........................................................................................................................................................................
.......................... jeseň na Starine ................................................................. a povestné písmena ktoré tam dal vysadiť miestný lesník Ján Husťak..
Foto: LM+WEB
VN Ružina napája Budínsky potok. Max. hlbka 22 metrov, 170 ha Kaprový revír 3-5700-1-1
VN Tvrdošín Vodná plocha nádrže (91 ha) pri obci Tvrdošín od telesa hrádze po priehradné teleso vodnej nádrže Orava.
Malá vodná elektráreň bola vybudovaná pri vyrovnávacej nádrži Tvrdošín a jej účelom je vyrovnávať odtoky zo špičkovej prevádzky VE Orava. Menší z turboagregátov má hltnosť 5 m3.s-1 , t.j. toľko, ako je požadovaný biologický prietok v Orave pod Vodným dielom Orava, preto je v prevádzke takmer nepretržite. Väčšie turboagregáty sú v prevádzke vtedy, keď sú prítoky do nádrže Orava vyššie.
Kategoria priehradova - prietočná Prietok m3 s. 2x30,0 + 1x5,0
Výkon MW 6.1 Počet turbín 3
Tok Orava Rok spustenia 1979
Typ turbiny Kaplan - horyzontálna Priem. r. vyr. MW 18.02
Slnečné jazera
....7.5.09 Slnečné /Senecke/ jazera pri mojej návšteve, nádherne čista a priezračná voda .................................................
... pri poslednej návšteve v 1990 to bolo rekreáčne stredisko, dnes by som to nazval Slnečné mesto. A to sme si mysleli ake je zastavané u nás Vinné jazero, no tam už je problém si rozpestrieť deku na pláži lebo stavebný ruch predčí aj dialničné PPP projekty. A tých chát ......... no ... a rybári, tým už snaď ostava nahadzovať udice z cesty ponád chaty ......../čoskoro/ .......
VN Ružín
Vodná plocha nádrže od priehradného telesa po železničný most Margecany smerom na Kľuknavu a potok Bystrá od ústia po pramene.
10.7.2009
Uvod Kto_sme Co_chceme Akcie Ulovky Revíry - EU Odkazy_MO.Mi. Sutaze+Ine